Fosílie sú ako kroniky života z dávnych čias ukryté v kameni, ktorý uchováva tajomstvá dávno zaniknutých svetov. Každý fosílny odtlačok je odkazom na epochy, keď po Zemi kráčali obrovské tvory, ktorých krása a sila sú dnes iba hádaním z nehybných pozostatkov. Tieto kamenné pamätníky nám rozprávajú príbehy o rozmanitosti života.
Život na Zemi mohol podľa nepriamych indícií vzniknúť už pred 4,1 miliardami rokov. Najstaršie priame doklady života na Zemi sú bochníky mikroorganizmov (stromatolity), ktorých vek je 3,5 miliardy rokov.
Paleontológia je veda, ktorá sa zaoberá výskumom vyhynutých organizmov, ktoré nachádzame ako fosílie (skameneliny) predovšetkým v usadených horninách. Niektoré z nich ako vápence sú tvorené len zvyškami organizmov. Tieto horniny môžeme prirovnať ku knihe, ktorej každý list sú jednotlivé vrstvy. Fosílie (skameneliny) sú zvyšky schránok, kostier alebo tela organizmov. Skameneliny nám poskytujú dôležité informácie o dlhodobých zmenách podnebia, ako aj o prírodných katastrofách. Za fosílie sa pokladajú aj akékoľvek zachované stopy v horninách po činnosti vyhynutých organizmov. Napríklad odtlačky po pohybe živočícha po morskom dne, chodbičky, dinosaurie stopy, dokonca aj trus (koprolit).
Ako fosílie sa zachovali predovšetkým zvyšky organizmov, ktoré majú vápenaté alebo kremičité schránky, kostru alebo stonky a listy. Takéto odumreté organizmy boli prekryté vrstvou sedimentov. Mäkké časti organizmov sa rozložili a vzniknutá dutina sa vyplnila usadeninami. Neskôr sa rozpustili aj pôvodné schránky. Ak sa nám dnes podarí fosíliu (skamenelinu) z hornín oddeliť, získame jej jadro alebo vnútorný odtlačok.
E1 Stvorenie stopy dávneho sveta
Cieľom experimentu je vytvoriť realistické odtlačky fosílií pomocou sadry a plastelíny. Osvojíš si základné princípy fosilizácie a procesy, ktoré vedú k vzniku fosílií. Tento experiment umožňuje názorne pochopiť, ako sa v prírode zachovávajú stopy organizmov v horninách.
Pre geológov sú dôležité takzvané vedúce fosílie (skameneliny). Sú to pozostatky organizmov, ktoré boli rozšírené po celom svete, ale žili krátky čas. Ich skameneliny sa nachádzajú vo vrstvách rovnakého veku. Toto umožňuje porovnať geologickú minulosť rôznych častí kontinentov. Hlavné obdobia sa nazývajú geologické éry: archaikum (prahory) a proterozoikum (starohory), paleozoikum (prvohory), mezozoikum (druhohory), kenozoikum (treťohory a štvrtohory). Éry sa rozdeľujú na kratšie časové úseky (periódy) ako napr. trias, jura, krieda. Príkladmi vedúcich fosílií (skamenelín) sú trilobity, ktoré žili v období paleozoika (prvohôr), amonity a belemnity v mezozoiku (druhohorách), numulity v kenozoiku (treťohorách).
Jedna z najdrahších skamenelín je kostra stegosaura, ktorá sa predala za 44,6 milióna dolárov v roku 2024.
Latiméria bola dlho považovaná za vyhynutú, až kým nebol v roku 1938 ulovený živý exemplár pri pobreží Južnej Afriky.
P1 Vyber si skamenelinu (alebo jej obrázok) a vymysli originálny názov aj príbeh o tom, ako tento tvor žil, zomrel a stal sa fosíliou.
P2 Zúčastni sa na exkurzii do miestneho múzea alebo prírodovedného centra, kde sú vystavené fosílie. Po návrate môžeš napísať, čo si sa naučil; vytvoriť koláž so svojimi obľúbenými fosíliami z exkurzie.
P3 Vymysli originálny názov a vytvor projekt na tému napr. Skameneliny, ktoré boli objavené v okolí miesta školy. Zisti, čo tieto fosílie (skameneliny) prezrádzajú o pravekom živote a prírode. Svoje zistenia prezentuj formou plagátu alebo prezentácie, kde zahrnieš obrázky skamenelín, mapu nálezísk a stručný popis nálezov.
OTÁZKY:
- Prečo sú fosílie dôležité pre vedu?
- Akým spôsobom sa zvyčajne zachovávajú zvyšky organizmov?
- Uveď príklady vedúcich fosílií z rôznych geologických období.
- Čo je to vedúca fosília? Charakterizuj.
- Aké geologické éry poznáš? Vymenuj.