Ekologické faktory neustále ovplyvňujú život na Zemi – od najvyšších vrcholov hôr až po morské hlbiny. Každý faktor prostredia má svoj význam. Niektoré organizmy sa prispôsobujú výkyvom teploty a svetla, zatiaľ čo iné dokážu prežiť v oblastiach s nedostatkom vody. Tieto faktory tak určujú, kde a ako môžu rôzne druhy prežiť.

Na organizmy vplývajú mnohé faktory životného prostredia, ktoré označujeme ako ekologické. Niektoré predstavujú podmienky, ktoré organizmy využívajú na život (napr. teplota, svetlo, slnečné žiarenie, prúdenie vody), iné predstavujú zdroje, ktoré organizmy spotrebúvajú (potrava, voda).
Ekologické faktory prostredia rozdeľujeme na neživé (abiotické) a živé (biotické).
Medzi neživé faktory patria slnečné žiarenie (svetlo a teplo), voda, vzduch a minerálne látky. Živé faktory prostredia tvoria organizmy a vzájomné vzťahy medzi nimi. Tieto vzťahy môžu byť vnútrodruhové, teda vzťahy medzi jedincami rovnakého druhu, alebo medzidruhové, vzťahy medzi jedincami rôznych druhov organizmov.

Základnou jednotkou ekológie je biologický druh (napr. skokan hnedý, lekno biele). Jedince jedného druhu majú podobné vlastnosti, sú schopné sa vzájomne rozmnožovať a prinášať plodné potomstvo. Rod zahŕňa jeden alebo viac druhov, ktoré majú spoločné vlastnosti a evolučný pôvod. Napríklad rod mačka zahŕňa dva druhy – mačka domáca a mačka divá.

U1 Vymenuj rodové a druhové názvy aspoň dvoch živočíchov a dvoch rastlín, ktoré poznáš.

Na stavbe tiel organizmov aj na zložení zemskej kôry sa rôznou mierou podieľajú chemické prvky označované ako biogénne prvky. Biogénne prvky sú základnými stavebnými látkami organizmov. Patria k nim napríklad uhlík, vodík, kyslík, dusík, vápnik, síra a fosfor.

Neživé faktory prostredia
Zdrojom energie a života na našej planéte je slnečné žiarenie zo Slnka, ktoré poskytuje svetlo a teplo.
Svetlo je základnou podmienkou fotosyntézy, teda i základnou podmienkou na život rastlín, a tým i organizmov, ktoré sú od rastlín závislé. Svetelný režim v prírode sa opakuje striedaním dňa a noci, ako aj ročných období. Svetelný režim ovplyvňuje napríklad rozmnožovanie živočíchov, rýchlosť rastu a kvitnutie rastlín, migráciu sťahovavých vtákov, orientáciu vtákov a včiel.

U2 Porozmýšľaj a zdôvodni, prečo môžu žiť živočíchy v mori hlbšie ako rastliny.

Medzi organizmami rozlišujeme druhy s rôznou toleranciou na svetlo. Druhy, ktoré vyžadujú svetlo vo väčšej intenzite, označujeme ako svetlomilné. Patria medzi ne rastliny rastúce na silne oslnených miestach, ako sú napríklad ostružina, drieň, kostrava. Druhy, ktoré nevyžadujú priame slnečné svetlo, označujeme ako tieňomilné. Patria medzi ne rastliny rastúce v podraste lesa, ako sú napríklad mach a papraď. Organizmy, ktoré sú dokonale prispôsobené životu v úplnej tme, sú temnomilné, ako napríklad druhy obývajúce morské hlbiny, jaskyne alebo pôdu.

Významnou zložkou slnečného žiarenia je aj infračervené žiarenie, ktoré sa prechodom cez atmosféru mení na teplo. Ďalšími vonkajšími zdrojmi tepla sú sopečná činnosť, geotermálne minerálne pramene. Vnútorným zdrojom tepla sú metabolické procesy organizmov.
Organizmy majú rôznu potrebu intenzity tepla a znášajú rôzne teplotné rozmedzie. Tie, ktoré tolerujú široké teplotné rozpätie, sa môžu vyskytovať na mnohých miestach. Organizmy s úzkou teplotnou toleranciou rozdeľujeme na chladnomilné (napr. vo vysokých horách – kosodrevina, svišť) a teplomilné (napr. v púšťach a trópoch – opuncia, ťava).

U3 Zisti, ako sú rastliny v našich podmienkach prispôsobené zimnému obdobiu.

Mnohé organizmy sa zmenám teplôt prispôsobili. U cicavcov a vtákov sa dokonca vyvinula schopnosť aktívnej regulácie stálej telesnej teploty (napr. svalovou činnosťou, trasením tela, vetraním krídlami pri vtákoch, ušnicami slonov, mávaním chvosta, vyparovaním slín, potu) na rozdiel od skupín živočíchov s nestálou telesnou teplotou (napr. hmyz, ryby, obojživelníky, plazy).

Tieto živočíchy regulujú svoju telesnú teplotu napr. zmenou miesta pobytu (napr. jašterica vyhľadáva tieň pri potrebe zníženia telesnej teploty alebo slnečné stanovištia na zvýšenie teploty), zmenou sfarbenia aktivitou v období vhodných podmienok (napr. hady, hmyz sú aktívnejšie pri vyššej teplote prostredia).

U4 Ktoré podmienky prostredia sú kľúčové pre zimný spánok živočíchov? Vymenuj, ktoré živočíchy žijúce na území Slovenska v zime spia.

Teplota prostredia ovplyvňuje napríklad tvar tela, dĺžku a tvar končatín, sfarbenie živočíchov. Tieto zmeny platia pre niektoré blízko príbuzné druhy živočíchov so stálou telesnou teplotou (vtáky a cicavce). Živočíchy žijúce v chladnejších oblastiach majú kratšie uši, končatiny, chvost ako ich príbuzné živočíchy žijúce v teplejších oblastiach. Alebo niektoré živočíchy žijúce v chladnejších oblastiach sú väčšie a ťažšie ako druhy žijúce v teplejších oblastiach.

Prispôsobivosť príbuzných živočíchov rôznym podmienkam prostredia:

• líška polárna – arktické klimatické pásmo
• líška hrdzavá – mierne teplé klimatické pásmo
• fenek berberský – pásmo púští

Voda je životným prostredím mnohých organizmov a takisto je súčasťou ich tiel. Umožňuje rozvádzanie látok, je súčasťou rôznych fyzikálnych a chemických procesov (napr. dýchanie, fotosyntéza). Jej zdrojmi sú povrchová, podzemná a zrážková voda, pôdna voda, vodná para a ľadovce. Kolobeh vody a zmeny jej skupenstva sú ovplyvňované slnečným žiarením.

Plocha svetových morí a oceánov zaberá 70,8 % a sladké vody približne 2 % plochy zemského povrchu. Obsah solí vo vodách je ovplyvňovaný polohou a geologickým podkladom. Sladká voda obsahuje 0,04 – 0,5 % solí a slané vody obsahujú asi 35 % solí. Sladká voda miešajúca sa so slanou tvorí brakickú vodu (delta rieky s morom). Existuje len veľmi málo druhov živočíchov, ktoré dokážu žiť v morskej, brakickej aj sladkej vode (napr. úhor, losos, jeseter).

Suchozemské živočíchy majú rôzne nároky na množstvo vody. Získavajú ju pitím, potravou a niektoré aj absorpciou cez pokožku alebo absorpciou vodných pár. Niektoré živočíchy majú účinné mechanizmy, ktorými dokážu vodu získať aj pri jej nedostatku cez metabolické procesy, napríklad ťava získava vodu rozkladom zásobného tuku, ktorý má v hrbe.

Rastliny podľa nárokov na vodu rozdeľujeme na vodné (napr. lekno, žaburinka), vlhkomilné (napr. machy, paprade) a suchomilné (napr. šalvia, skalnička).
Pôda obsahuje vodu, vzduch, nerozložené zvyšky organizmov a minerálne látky. Z pôdy rastliny čerpajú živiny. Pôdne organizmy rozkladajú odumreté organické zvyšky a tým sa podieľajú na tvorbe humusu, od ktorého závisí úrodnosť pôdy.

Príkladom extrémnych teplotných podmienok v pôde je trvalo zamrznutá pôda (permafrost), ktorá premŕza do hĺbky 18 – 50 m (napr. na území Arktídy, Aljašky, Sibíri).

Minerálne látky obsiahnuté v pôde a v pôdnej vode sú živinami pre rastliny. Pôdy delíme na kyslé, zásadité a neutrálne. Niektoré rastliny sú viazané na pôdy so špecifickou kyslosťou.
Na kyslých pôdach rastie napríklad brusnica alebo vres, na zásaditých lomikameň alebo črievičník. Väčšina rastlín rastie na neutrálnych pôdach.

E1 Vplyv pH pôdy na klíčenie, rast a kondíciu rastlín

Zisti, ako rôzne hodnoty pH pôdy ovplyvňujú rast a vývin rastlín.

A1 Ekopiškvorky

Zopakuj si tému Faktory prostredia a zahraj sa.

OTÁZKY:

1. Aké sú živé a neživé faktory prostredia? Vymenuj.
2. Ktorý ekologický faktor prostredia tvorí základnú podmienku na život rastlín?
3. Na aké skupiny rozdeľujeme organizmy v závislosti od teplotnej tolerancie?
4. Ktoré živé a neživé zložky obsahuje pôda?
5. Ako vzniká pôdny humus?